42TheOnlyWay

Neznášam. Nie – naprosto nenávidím ten zvuk... Motor zase vydával nejaké divné zvuky. Pripomínalo to skôr kozľa po porážke, ako nadupané TT-čko. „Došľaka!“ Becca zúrivo hodila kľúč o zem a vyliezla spod auta. „Prečo to zase nejde?!“ naštvane si sadla na debnu s náradím a škaredo zazerala na auto. Dnes na to vôbec nemala náladu. Najradšej by zaliezla do perín a nevyliezla odtiaľ kým by nebolo po všetkom. Zase ju ranil. Zase ju podviedol, ale tentokrát si povedala dosť! Tentokrát už pohár jej trpezlivosti pretiekol. Už nie...Už toho bolo dosť... Pozrela na svoj mobil – Nie, nemôžem mu zavolať... Má dosť svojich problémov, nemusí riešiť aj moje... Už mi toľko ráz pomohol... Teraz to musím zvládnuť sama... Mobil zložila naspať do vrecka, no po chvíli ho zase vytiahla a vytočila posledne volané číslo. „Han?“ hlas sa jej triasol, „Han, prosím... Máš čas...?“ po tvári jej začala stekať slza. „Becc, o nie, si doma? Hneď som tam!“ a zložil. Becca pustila mobil a ten ladne skĺzol po jej nohe až na zem. Potom sa zosunula k zemi a rozplakala sa. „O nie, Becci,“ Han rozrazil dvere garáže a hneď sa rozbehol k Becc. „No tak už je dobre... Už som tu... No tak...“ chlácholil ju. Bože, prečo? Keby vedel... Ach... „Už je dobre?“ Han jej zdvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. Pri pohľade do jeho nádherne hnedých očí sa jej chcelo zase plakať. Pomaly ju zodvihol a posadili sa na debnu s náradím. „Hej, už hej... Len,“ rukávom si utrela slzy „len som si povedala že tentoraz už nie, už mu druhú šancu nedám, tentoraz už nie.“ Han sa nadýchol, že niečo povie, no len pokrútil hlavou. „Ten chlap si tvoju lásku nezaslúži,“ povedal napokon. Máš pravdu Han, on nie... „Porozprávam sa s ním....“ „Han, nie! Prosím, nechaj to tak. Nemusíš sa zaťažovať mojimi problémami“ Len to už mi chýbalo... Han nechaj to tak prosím ťa... „Tvoje problémy ma vôbec nezaťažujú. Je to to najmenej, čo pre teba môžem urobiť.“ Han ju objal a Becca si zaborila nos do jeho bundy. Vždy vonia tak nádherne... Keby len vedel... Bože Han! Han schádzal dolu po schodoch z garáží. Nasadol do svojej Mazdy, no nenaštartoval. Chvíľu sa pozeral na cestu pred sebou. Malé dievčatko sa hralo so zeleným balónom. No ako ho nemotorne chytilo, balón praskol. Dievčatko chvíľu neveriacky pozeralo na útržky balóna a potom sa rozplakalo. Je tak zraniteľná. Prečo ho vôbec miluje? Ten chlap si jej lásku nezaslúži... Keby len vedela... Potom naštartoval a zmizol vo vedľajšej uličke. Nevšimol si, že Becca naňho celú dobu, čo sedel v aute a pozoroval dievčatko s balónom pozorovala spoza dverí. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Mobil neprestajne vyzváňal. Už dosť, dosť! Nevolaj mi už viac. Je koniec, pochop to! Becca sedela na posteli a tupo zízala na mobil zvoniaci na stole. Nemala chuť, odvahu ani silu zdvihnúť ho. Napokon vstala z postele, vzala telefón a vyhodila ho von oknom. V okamihu, ako dopadol na betónovú dlážku špinavého chodníka sa rozletel na stovky kúskov. Napokon sa jej podarilo obliecť sa a ísť do garáží. Aspoň príde na iné myšlienky. Nasadla do svojej karmínovo červenej Imprezy a vydala sa po diaľnici do inej časti Tokia. Cesta bola voľná, veď už bolo okolo polnoci. Po voľnej diaľnici to vytiahla na 210 Km/h. Policajná hliadka sa ju už ani nepokúšala naháňať. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo milovala túto krajinu. Rýchlosť sa jej páčila a vychutnávala si pokojne nočné Tokio... Dúfam že je v poriadku. Zavolám jej. Nie. Nebudem ju otravovať... Zrejme už spí... Bude lepšie keď si to prežije sama... Ale na druhú stranu... Han chodil po garáži hore-dolu. Na autá sa nevedel sústrediť a na ďalšiu unerground akciu s D.K.–om nemal náladu. Tu mal pokoj. Hm, pokoj... Hodil mobil do kresla oproti a natiahol sa na pohovku. Oči prevrátil do stropu a snažil sa prísť na iné myšlienky. Ktovie, či by sa kvôli mne takto trápila... Nie, ja by som jej srdce takto neničil... Ale ona ma berie ako priateľa, nie ako muža... Po chvíli už nevedel čo so sebou, tak išiel von na jednu zdravotnú. Predsa len, v garáži by to bolo troška o hubu. Vyšiel von, oprel sa o múrik a vytiahol krabičku cigariet. Aj tak raz umriem... Vytiahol cigaretu a zapálil si. Život treba brať s rezervou... Becca zišla z diaľnice a strhla volant do pravej uličky. Zrazu jej zazvonil jej druhý mobil, Zľakla sa a ako po ňom šmátrala zhodila ho pod sedadlo. Zahla do ďalšej uličky. Sakra... Tokio je známe aj svojimi malými uličkami, ktoré Becca v tejto chvíli preklínala, lebo mobil stále vrieskal a ona sa poň nemohla zohnúť. Už iba jedna a som tam... Zohla sa po mobil a po pamäti zatočila volant. Keď sa opäť vynorila, v šoku skríkla, strhla volant, dupla na brzdy a narazila do náprotivnej steny. Tachometer ukazoval rýchlosť nárazu 60 Km/h.... Han videl ako sa k nemu rúti Beccina červená Impreza. Len-len že odskočil od múriku. Keby Becca nestrhla volant isto by bol už mŕtvy. Rozbehol sa k autu. Becca ležala nehybne na sedadle s rozrazenou hlavou. „Nie!!!“ zúfalo vykríkol Han a jeho hlas zanikol v tichu uličky. „Becci, láska, nie. Prosím nie, ty nie...“ Opatrne vytiahol Beccu z auta a položil ju na zem. Jej hlavu držal v rukách a do očí sa mu nahrnuli slzy. Becca pootvorila oči. „Han...“ zašepkala, „Han, milujem ťa...“ sťažka sa nadýchla. Naposledy... Poď so mnou láska, poď so mnou... Čakám ťa v raji, tam nám bude dobre... „Aj ja ťa milujem... Becca, nie! NIE!!!“ Nie! Becci, nie, nestihol som ti toho toľko povedať... I died in my dreams, I´m dying with you... By Maggie, 2. augusta 2006